Prvá/Menu/Obsah/Punk history/Texty a tabulátory/mp3/
Download/Fotky/Ganja/Kniha návštev/Zoznam albumov/Odkazy a kontakt
Zopár rád:
Pestovanie :
Predovšetkým je treba zohnať semená. Je možné použiť aj priemyselné osivo, ale tu je výsledok neistý. Pri výbere semien uprednostniť veľké, súmerné semená hnedej farby. Zo semienok zelených alebo poškodených nevzíde nič.
Na druhom mieste sa treba rozhodnúť, kde pestovať. V amatérskych podmienkach sú v zásade dve možnosti: v kochlíku alebo na záhrade. Prvá sa zdá byť jednoduchšia, ale tu kvalita ide skôr dole (navyše vás môže rovnako udať zvedavá susedka). Pestovanie v skleníku je ideálne, no nie vždy realizovateľné. Preto sa obvykle dáva prednosť pestovaniu pod šírym nebom.
Po prebraní semien ich najprv treba vsypať do čistej, odstátej vody, aby naklíčili. Nepridávať vatu, klíčky sa do nej zbytočne zamotajú. Je lepšie, keď je miska uložená na svetlom mieste. Po dvoch dňoch môžeme pozorovať naklíčené semená.
Osvedčuje sa predpestovanie sadeníc: Do malých kelímkov (napr. od jogurtu) nasypať vhodnú zem, vyhĺbiť jamku cca 15 mm a do nej vhodiť naklíčené semienko. Potom zalievať asi 10 dní. Ak sa do tej doby neujalo, sadzbu treba opakovať.
Keď už máme dosť sadeníc, prejdeme na náš "tajný" záhon. Pri jeho výbere by nebolo zlé myslieť jednak na určitú utajenosť (jednak z dôvodu udania a jednak by vám mohol niekto úrodu prachsprosto ukradnúť), ďalej na vzdialenosť (asi do 30 minút cesty) a nakoniec na dobré klimatické podmienky.
Tie sú - maximálna teplota, vysoká vlhkosť a veľa svetla. Treba pamätať na to,
že trávu treba zalievať, najlepšie denne. Je to síce rastlina značne odolná, ale počas horúceho leta vám skutočne môže uschnúť.
Vysádza sa asi začiatkom mája, podľa počasia: 15-20 centimetrov od seba, aby v dospelosti mali rastliny dosť miesta. Pokiaľ chcete šľachtiť jednotlivé kultivary, musíte rastliny vysadiť niekoľko sto metrov od seba. Ak sadíte do kukurice - overte si, či ju nebudú zbierať predčasne na siláž.
Keď začnú rastliny rásť, osvedčuje sa odštipnúť im vršok, aby nenarástli do výšky, ale skôr s veľkým množstvom výhonkov = viacej hláv. Je to dobré aj z toho dôvodu, že takto neupravená rastlina môže narásť do výšky 3-4 metrov, čo by isto vyvolalo pozornosť (...a okrem iného aj radosť policajného zboru, v novinách taká veľká rastlina vydá za dvoch dealerov... :-) ...).
A nakoniec by bolo pekné aspoň raz-dva krát vytrhať burinu a skypriť pôdu okolo rastlín.
Niektorí pestovatelia odstraňujú samce, z ktorých nie je tak kvalitný produkt a takto pestujú sinsemillu. Je to na vás. Rastliny sa nechávajú v pôde čo najdlhšie, kým im nezačnú žltnúť spodné listy. Potom ich vytrhneme zo zeme a zavesíme do suchého, teplého priestoru hlavou dole
Skladovanie :
THC je degradovaný teplom, svtelom i vzduchom (kyslíkom). Napr. po dvoch rokoch skladovania (v tmavej fľaši tesne uzavretej) pri teplote okolo 20°C došlo len k malému poklesu účinných látok (14%), zatiaľ čo pri 35°C dojde takmer k totálnej degradácii THC (94%). K výrazným zmenám dochádza zvlášť vtedy, keď sa môžu prejaviť spojené účinky viacerých faktorov.
Mnoho meraní bolo prevádzaných tiež s extraktami kanabinoidov i s čistými kanabinoidmi. Ukazuje sa nižšia stabilita týchto látok v roztoku , hlavne v porovaní s rastlinným materiálom, v ktorom zostávajú v nepoškodených žliazkach ukryté a chránené pred účinkami vzduchu a čiastočne aj svetla.
Surové extrakty sa však napriek tomu zdajú byť stabilnejšie než kanabinoidy najvyššej čistoty. Čistý THC, prevedený do roztoku,
je na svetle rozložený už behom niekoľkých týždňov. Preto extrakty a oleje (hašišový, medový olej) musia byť uzavreté v tmavých flašiach za neprístupu vzduchu a v chlade.
Optimálnym spôsobom uskladnenia je uloženie trávy v tmavej, vzduchotesnej nádobe na suchom, chladnom mieste, najlepšie v chladničke alebo i v mrazničke. Kôrka pomaranču či citrónu vložená do skladovacieho obalu udržuje rovnomernú vlhkosť, takže materiál ostáva pružný, nie je preschlý. Kôra taktiež dodáva kurivu príjemnú arómu.
Spracovanie :
Rastliny sa sušia v sušiarni, kde nie je príliš vysoká teplota, je dobre vetraná a nepečie do nej slnko. Rastliny, ako už bolo spomenuté sa vešajú hlavou dolu, niektorí maniaci ich obaľujú novinovým papierom, aby na ne nesadal
prach. Okvetie rastlín je totiž pokryté olejom. Doba sušenia je neodhadnuteľná, záleží na počasí,
klimatizačných podmienkach sušiarne a najmä na veľkosti rastlín. Obvyklý termín (podľa J.X.D.) je v decembri,
čo asi málokto vydrží a už predtým začne uždibovať hlavičky a spracovávať "tú tohtoročnú". Kvalitná tráva
nemá okvetie ani po niekoľko mesačnom sušení celkom suché, ale vlhké a mazľavé po konopnom oleji.
Okvetie teda olámeme (odstrihneme) a oddelíme listy od stvolu. Obvykle sa stvol a spodné listy
vyhadzujú (najlepšie spáliť). Ďalej môžeme kvety natlačiť do fliaš a uložiť na temné a chladné miesto
(svetlo a teplo urýchľujú degradáciu THC) s tým, že pred každým použitím si čosi vyberieme a rituálne spracujeme do formy jointu.
Umožňuje to tiež lepšie kontrolovať kvalitu. Druhá možnosť je všetok materiál spracovať ihneď, čo šetrí miesto a čas. Najprv v rukách podrvíme listy (nad novinami). Zo získanej zmesi vytriedime vetvičky a stonky. Potom sa podobne pustíme na okvetie, ktoré však drvíme nad celofánom alebo niečím neporéznym (peľ by sa v tom usadil).
Jemným natriasaním odstránime kúsky stoniek a najmä semienka, ktoré v horiacej zmesi praskajú, smrdia a navyše sa dajú predsa znovu zasiať.
Získanú trávu z listov a kvetov zásadne nemiešame, nasypeme ich do vhodných nádob (vhodné sú hnedé sklenené fľaše so zapíleným uzáverom) a umiestnime na vhodné miesto (tj. do tmy, chladu a mimo oči "nezasvätených").
To, čo nám ostalo na rukách je hašiš. Môžeme si ho uschovať, olízať sami alebo toto nechať na priateľke. Pri výrobe hašiša sa celá rastlina (neusušená) otĺka o koberec (perzský), plátno, z ktorého sa potom vydrobia kúsky zachytenej živice. Iným spôsobom je otieranie rastlín a zber zachytenej živice z dlaní - takýto "hašiš" je čierny a volá sa čaras. Ako kuriózny možno uviesť príklad zberač v,
ktorí prebiehajú cez marihuanové pole a živicu si potom zoškrabujú z kožených plášťov prípadne priamo z nahých tiel. Arabský spôsob prípravy sa prevádza povarením čerstvých vrcholkov rastlín v masle za pridania malého množstva vody. Po odparení všetkej vody sa materiál precedí a vzniknutá substancia žltozelenej farby a nepríjemného zápachu starého masla a hašiša je hotovým výrobkom, distribuovaným vo forme
guličiek po dvoch až štyroch gramoch. Obvykle býva ďalej spracovávaný na 'zavareninu' - davamesk pridaním cukru a vonných látok (vanilka, škorica, pistácie, pižmo ai.).
Troska