som šťastný, že v štáte žijem, kde robiť už nič nemusímod nudy tu rád zhnijem, kým sa sebe nezhnusímbudem chodiť po chodníku, hlavou k zemi sklonenoubudem ležať na trávniku, a napodobňovať bohov tak prečo by som nadával, a prečo by som kliala prečo by som sa namáhal, a žlč zo seba lialnepripustím si, že život je chorý ako tvrdíteveď ten bordel, čo tu máme za chvíľu zas odídea nemyslím na budúcnosť, z ktorej nikto nič nemáv našom štáte spokojnosti ja sa znovu dobre mám
stavajú ma mimo radu, si iný ako myvôbec ma to nevzrušuje, som celkom obyčajnýa keď ma už nudíte, som slepý a hluchýignorácia, apatia, už nemám problémy ani mňa to tu vôbec nebaví, že musím v tomto meste s vami žiťani mňa to tu vôbec nebaví a je mi z vás veľmi zle ľahostajný k spoločnosti, blúdim prázdnym mestomnetúžim po budúcnosti, kráčam mojim gestomnechajte si peniaze, a naplňte si brucháa so svojím optimizmom padnete do sucha
veľmi čierna spoločnosť zbastardených ľudíjeden z nich už dokonáva, ďalších päť sa rodí prečernená spoločnosť a my v nej žijemeťažko sa tu dýcha, veď tu skapemeprečernená spoločnosť, a mi v nej stále smes rukami vo vreckách do radu zhnijeme HZDS uraduje v každej našej uliciv každom našom meste, v každom našom hostinci prečernená spoločnosť a my v nej žijemeťažko sa tu dýcha, veď tu skapemeprečernená spoločnosť, a my v nej stále smes rukami vo vreckách do radu zhnijeme tma je vo dne, i v noci, veď ja som z toho zmätenýa tak túžim po pomoci, túžim byť zachránenýmáme čierne ulice, a je v nich strašná tmamám temno pred očami, niet nikde ohňamáme čierne mestá a je v nich strašná tmazáhuba bdie na ulici, všetko je čierne
Skús sa pozrieť vôkol seba, sprosté ksichty hľadia na tebaNikdy sa nedostaneš do neba, keď sa nevieš správať ako treba dosť bolo podrazov a dosť bolo špinydosť bolo čumenia a dosť bolo vinydosť bolo podrazov a dosť bolo špinychcem ujsť niekam preč všade samí podraz a špina, ľudia súdia v kom bude vinatoho treba na smrť ušľapať, každý sa chce z toho vymazať nie ja nechcem s vami tu žiť, nie ja neviem taký byťradšej žijem v krčmách a v spodine, štát sa aj tak podobá rodine
včera večer s kamošmi ako každý deň, oslavovali sme mier, no ďalej neviemprišlo šieste kolo, a zrazu niekto vstala pre všetkých punkerov z duše povedal vy tu chlapci slávite, každý boží deňpríjmite ma medzi seba, jeden z vás byť chcemna druhý deň ďalší, biele číro mal prisadol si chlapec k nám i keď nás nepoznal takto si žijeme, každý jeden deňpekne spolu hodujeme a bránime mierpivo, krásne baby a nič nám nechýbavšade vládne nálada a dobrá partia
kde sa kazia mladí a kde zmiznú prachyodpoveď vám dá samá armádas kadiaľ sú tie hlúposti, kráčať do budúcnostivojenskou politikou a vojenskou silou my chceme len jedno, zrušte armádunechceme ju naďalej už tu ...míňajú sa peniaze, ľudí sťahujú reťazev súčasnej rozbúrenej politickej vlnestratíš nárok na mladosť, rozoberú ti radosťa možno ťa v plechovke odošlú domov spravia z teba šaša, nezmyselná masadôstojníkov, plukovníkov, generálov, majorov
hej, hej, stará čo zas máš, do čoho sa obliekašto zviera kruto trpelo, kým sa z kože vyzlieklokedy mi to vysvetlíš, či si oči otvoríšnecítiš, že zodpovednosť máš, súhlasíš čím zabíjašna čo ti je nový kožuch, keď už doma štyri mášfarbíš krvou vodu a dobrý pocit máš ?si za, ja som proti, nechcem, aby boli vrázdenézakričím na vás som proti, ešte nie je všetko stratené
si vojakom v armáde, na rozkaz brániš vlasťšaškuješ tu v zelenom, ťažké boty a plášťvyhodené peniaze a zahodený časniekto sa v tom vyžije, kým ty držíš stráž plod slovenskej armády, na posmech v každom znenívzorom starí bratia sovieti, nechce sa mi veriť musíš plniť rozkazy, poslúchať a zvládnuťvernosť našej republike v boji za ňu padnúťbudú ťa chcieť vymazať, zrušiť tvoju myseľveď rok vojny vydržíš, tak sa na to vyser plod slovenskej armády, na posmech v každom znenívzorom všetci spoza hraníc, nechce sa mi veriť
teraz chcete to, čo my chceme už dávnoiba sa to bojíte nahlas povedaťsi slobodným občanom a máš na to právotak si otvor hubu a nedaj si to vziať skvelé časy, skvelé časy...sú len vidina ja nie som z tých, čo vždy povedia ánomám hlavu, vnútri mozog a ním rozmýšľamnetrápim sa nad otázkou, že prečo sa to staloviem čo trápi dnešný svet a tak vás vyzývam čo z toho keď pracuješ, ja nechápemnechápem tvoj postoj k svetu, čo sa v tebe skrývanie som fanatik, iba chcem žiť krajšieživot nikdy nezastavíš, skvelé časy sú vidina
pokiaľ máme veľa síl, statočne sa bráňmenenechajme sa udupať, našu hudbu chráňmedo útoku vyrukujme odbiť sa nedajmeveď vieme za čo bojujeme a už neprehráme útok, útoč všetci spolu každý sám, útok, útoč, útočiť sa nauč to sa dáútočiť už vieš, viesť boj vieš tiež, no tak dlho nečakaj a do útoku bež útoč rýchlo pomaly z výhier sa neteš,vyhrať musíš celý boj, radiť nás nesmiešútok, útoč chop sa rýchlo silnej zbrane, útok, útoč kým len naša hudba neostane
na oblohe spalinové mraky, vo vode nám hynú rybyv uliciach nám dochnú vtáky, to sú iba naše chybydym sa valí po sídliskách, vysýchajú stromydeti nám mrú v pôrodniciach, priprav mŕtvym kvetypomaly sa rozkladáš, s tebou zmizne svetlen sa pozri vôkol seba, vo všetkom máš jed toxické svinstvo v ovzduší, všetkých nás to raz zahlušíbudeš spávať v maske plynovej, sniť o diere ozónovej SlobodaStiahnu zviera z kože a uskutočnia testsadisti v bielych plášťoch, "hancel fuck all gate"alebo si môžeš kúpiť krásny drahý kožuchvypraný od krvi, práca ľudských rúk tak prečo musia kričať zvieratá bolesťoutak prečo musia trpieť kvôli vášmu telutak prečo musia ľudia im krásny život vziaťtak prečo stále testujú LD-50 uvedom si koľko ich denne umieraty sa tváriš že sa to teba netýkaa tak sa držíš v ústraní a týchto podporuješa pritom čo robíš veľmi dobre vieš
® 1999